Čtvrtý článek ke stavbě stavebnice od firmy SIG. V následujícím článku budeme pokračovat ve stavbě modelu Aquastar.
Po olaminovaní som trup jemne prebrúsil a následne som ho spolu s plavákmi nastriekal striekacím tmelom. Teraz sa dostal k slovu polyesterový tmel, s ktorým som zatmelil nerovnosti, ktoré po nástreku krásne vynikli. Výhodou tohto tmelu je to, že je dvojzložkový, takže schne veľmi rýchlo (čo môže byť niekedy zase nevýhoda) a práca ide rýchlo od ruky. Takže zatmeliť, nahrubo obrúsiť a potom jemne pod vodou. Aj keď som použil túto technológiu prvý krát, šlo to veľmi dobre, práca týmto spôsobom je príjemná aj keď predsa len troška zdĺhavá. Obrúsenie trupu trvalo cca 2 hodiny, potom nasledoval ďalší nástrek celého trupu striekacím tmelom a tmelenie nerovností polyesterovým tmelom. Nakoniec už len drobné miestne opravy. Tmelenie trupu si vyžaduje dostatok času, na to aby sme dosiahli povrch porovnateľný s laminátovým trupom vyrobeným vo forme je nutné tmelenie trupu viacnásobne opakovať. Aj v tomto prípade platí, že farba nič nezakryje. Skôr naopak. V mojom prípade síce povrch nebude úplne bezchybný, vyžadovalo by si to použitie ďalšieho balenia striekacieho tmelu a ďalší nárast hmotnosti Troška sa spolieham sa na to, že svetlá farba predsa len skryje niektoré nedokonalosti povrchu. Uvidíme.
Podľa návodu by mal mať hydroplán čelné sklo z priesvitnej fólie dodanej v stavebnici. Tieto fólie sa všeobecne nedajú práve najlepšie lepiť a preto som z obáv o to, aby pri prevádzke modelu na vode nepresakovala popod čelné sklo do trupu voda zvolil iné riešenie. Z tvrdého výkresu som vystrihol približný tvar čelného skla a papier som obojstranne olaminoval jednou vrstvou tenkej skelnej tkaniny. Trup som obalil do igelitových vreciek, polotovar čelného skla som ohol do požadovaného tvaru, zafixoval a nechal do druhého dňa vytvrdnúť. Následne som okno obstrihol na potrebný rozmer a opäť nasledovalo tmelenie a brúsenie... Vybrúsené okno som sekunďákom prilepil k trupu a spoj som pretmelil. Z vnútornej strany som ešte okno prelepil epoxidom. Obrúsiť, nastriekať atď. atď. a nakoniec je to konečne OK. V tejto časti, ešte pred uzavretím hornej časti čelného skla som do preglejkovej prepážky navŕtal dieru pre centrálny kolík držiaci krídlo. Toto miesto som pre istotu poistil niekoľkými pásikmi uhlíku, materiálu nad dierou totiž veľa nezostalo. Výrobca predpokladal prichytenie krídla k trupu gumou, čo nesporne má aj svoje výhody, no ja osobne toto riešenie nemám príliš rád. Vyplniť priestor odrezkami balzy, zalepiť Purexom, nahrubo obrúsiť, zatmeliť, obrúsiť, nastriekať a zase obrúsiť a máme hotovo. Na záver ešte nalepíme na koniec trupu pevnú časť smerovky, ktorá slúži ako jej ochrana. Lepil som sekundovým lepidlom a potom kútový spoj epoxidom s mikrobalónmi. Prebrúsiť, prestriekať, prebrúsiť a máme trup pripravený na neskoršie striekanie farbou. Do trupu som ešte vlepil diel vyrezaný z leteckej preglejky, do ktorého som navŕtal montážne diery pre skrutkovač na upevnenie serv na ovládanie kormidiel a narezal závit pre upevňovaciu skrutku krídla.